Dušičky predstavujú pre mnohých z nás príležitosť, ako sa zastaviť a zaspomínať si na svojich najdrahších, ktorí už medzi nami nie sú. Iní ale preferujú halloweenske veselie. Čoho sa držať?
Aké tradície dodržiavame v súvislosti so zosnulými
Úmrtie najbližších ľudí so sebou prináša bolesť a intenzívny pocit straty. Aj v tomto prípade však platí, že čas dokáže do určitej miery najostrejšie trápenie ohladiť. Postupom času nám tak zostane oveľa viac pozitívnych spomienok, ktoré si nakoniec radi pripomíname.
Skutočnosť, že každý zaujíma k tejto citlivej problematike odlišný prístup, vyviera aj z polarity dvoch najdôležitejších sviatkov, ktoré sa v našich končinách udržujú. Sú nimi práve tradičné Dušičky, ale aj Halloween.
Halloween má pre mnohých podobu, ktorú by sme mohli označiť ako vizuálne atraktívnejšiu. Dušičky sú oproti tomu ladené viac komorne, spojené sú primárne so zapaľovaním sviečok, návštevou cintorínov a kladením dekorácií na hrob.
Naši predkovia v tejto situácii na hroby dávali aj kamienky. K hrobom sa chodili tiež modliť a rozsvietili tu sviece. Celkovo možno povedať, že poňatie výzdoby bývalo v dobách minulých v porovnaní s dneškom oveľa skromnejšie.
Ako teda oslavovať?
Hoci je Halloween sám o sebe sviatkom mladším vo svojom novodobom „kabáte“, má korene v pôvodných pohanských rituáloch. Dušičky sú naproti tomu sviatkom, ktorý sa objavuje v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi, opäť sa však autori dnešnej tradície inšpirovali pohanskými rituálmi.
Možno tak povedať, že každý z nás si môže vybrať, ktoré poňatie je mu bližšie.A, samozrejme, sa žiadnym spôsobom „nespreneveríme“ svojim drahým zosnulým dokonca ani vtedy, ak jednoducho budeme oslavovať sviatky oboch. Postupný vývoj tradícií je totiž podľa etnológov jednoducho úplne prirodzený.
Každý si tak môže svojich najbližších pripomenúť takou formou, ktorá je pre neho blízka. Či už to bude modlitbou, zapálením sviečky alebo položením kvetov na hrob.
