Transhumance znie ako termín z oblasti sci-fi, ale pochádza z latinských slov trans (cez) a humus (pôda) a označuje tisíce rokov starý zvyk, kedy pastieri v rôznych ročných obdobiach ženú svoje stáda na dlhé vzdialenosti za potravou.
S týmto zvykom na všetkých obývaných kontinentoch, ale zatiaľ iba v Európe, konkrétne v Rakúsku, Taliansku a Grécku sa predo dvomi rokmi stala transhumanizácia súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Pridať sa ale chcú aj ďalšie krajiny – Španielsko, Nórsko, Rumunsko, Gruzínsko či Irán. Aj keď u posledných dvoch menovaných sa cesta za pastvinami v miestnych jazykoch nazýva úplne inak a tiež úplne inak vyzerá.
Ten najslávnejší alpský spočíva v tom, že sa na začiatku leta vyženú ovce do hôr, pretože v údoliach začínajú senoseče, ktoré majú zaistiť dostatok suchého krmiva na zimu. Ale na vysokohorských pastvinách je potravy ešte dosť, navyše oveľa výživnejšie, pretože tu rastú iné druhové zmesi, je tu nižšia teplota a zároveň vyššia vlhkosť.
