Prekvapilo ma úplné odhodlanie Ukrajincov brániť sa proti ruskej agresii. Pomáhajú všetci, muži, ženy, deti. Niečo také sú v Európe schopní snáď už len Poliaci, hovorí David Neff
Že dôjde k takému rozkolu Ruska so Západom som si nedokázal ani predstaviť, hovorí „ruský Čech“ Alex Budarin
Okolo dvadsiatich piatich je optimálne nechať si odobrať a zmraziť vajíčka. Potom už môže byť príliš neskoro, hovorí Veselá
Tlačiť hore a ísť dole, vytlačiť a ísť a… … pozorovať, vidieť, hovoriť a poznávať. To je prístup k cyklistike legendárneho bikera Richarda „Gaspiho“ Gasperottiho.
Richard Gasperotti má talianske priezvisko, ale je to fenomenálny český biker. Svojím príkladom dokázal zdvihnúť od počítača tisíce mladých chlapcov a dievčat a dostať ich na bicykel. Gaspi je čokoľvek, iba nie impotent v nápadoch, a jazda dvakrát po rovnakej trase by ho nudila. Cestuje po celom svete a na každom mieste sa sám seba pýta: „Ako by sa to dalo zísť.“ Reportáže z ciest do Ruska, Maroka, Azerbajdžanu alebo Taiwanu si môžete pozrieť na adrese gaspi.exposure.co, ale teraz sa s Gaspim vydáme bikovať na tri neuveriteľné miesta na sopečnej Sicílii.
Pokiaľ sa ocitnete na Sicílii, urobte to, čo my. Vydajte sa do Gibelliny. Odmenou vám bude pohľad na jeden k najrozsiahlejších a najkrajších príkladov land artu, ktoré do jedného zo svahov odtlačil taliansky výtvarník a lekár Alberto Burri.
Alberto Burri výtvor vykúzlil na pôdoryse pôvodného mestečka Gibellina, ktoré v roku 1968 úplne zničilo zemetrasenie s epicentrom v neďalekej Belike. Burri, ktorý počas druhej svetovej vojny prešiel bojom v severnej Afrike aj zajateckým táborom v USA, sa do diela pustil v roku 1984 s cieľom vdýchnuť život do miesta, kde počas tragédie zomrelo viac ako dvesto obyvateľov. Umelec sa preslávil experimentovaním s vrecovinou, drevom, igelitom a železnými doskami, tu ale stavil na čistý betón. Na ploche 85 tisíc metrov štvorcových vytvoril stovky bielych blokov z betónu s výškou 1,6 metra. Zachoval obrysy domov a sieť ulíc, ktorými sa dnes môžete prechádzať ako kedysi pôvodní obyvatelia. Burri prácu prerušil v roku 1989 ao šesť rokov neskôr zomrel. V roku 2015 – pri príležitosti jeho nedožitých stých narodenín – bolo dielo dokončené a na počesť autora dostalo názov Cretto di Burri (Burriho trhlina).
Hovorí sa, že tam straší, ale odvážnemu šťastie praje, a tak asi hodinu jazdy smerom na západ od prístavu Marsala prechádzame dedinami a stúpame zákrutami utiahnutými, že by si človek z rúk umotal vianočku. Upaľujeme po ceste so šírkou jeden a štvrť auta a modlíme sa, aby sme v protismere nestretli lokálneho pretekára.
