Cesta na Mars. Ešte pomerne nedávno tému pre sci-fi literatúru a filmy, dnes úplne reálny plán. Čo vlastne o Marse vieme, ako bude samotná misia prebiehať a hlavne kedy bude onen „malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“ prvýkrát na povrchu nášho vesmírneho suseda vykonaný? Janovi Spratkovi z pražského planetária, ktorý sa zaoberá popularizáciou kozmonautiky, nechýba optimizmus. A ak všetko vyjde, tak sa prvé ľudské stopy na Marse dočkáme skôr, než by sme si mysleli.
Prečo vlastne Mars? Prečo sme sa upli k červenej planéte, keď napríklad o Mesiaci pozitívne vieme, že tam sme schopní ľudskú posádku dostať, a to s rádovo horšou než súčasnou technikou?
Mesiac má svoje výhody a rovnako tak aj Mars. Keď sa na to pozrieme komplexnejšie, zistíme napríklad to, že Mars je oproti Mesiacu dosť veľký, vďaka čomu má aj pomerne veľkú gravitáciu. Astronauti na obežnej dráhe sa stretávajú s tým, že im v dôsledku nulovej gravitácie v stave beztiaže atrofujú svaly. Na Mesiaci je oproti Zemi zhruba šestinová gravitácia, na Marse potom zhruba tretinová. Zároveň obrovskú rolu zohráva vzdialenosť. Áno, Mesiac je blízko, ale keď už si máme vybrať iné teleso, kam by sme chceli letieť, tak Venuša je síce o niečo bližšie ako Mars, ale tam je na povrchu tlak ako kilometer pod vodou, nedýchateľná atmosféra a extrémne teploty. Na Marse aspoň nejaká atmosféra je. Ona teda nejaká je aj na Mesiaci, len je extrémne riedka, väčšinou ide len o výpary z ohrievaných hornín. Mars ju má oproti Zemi stotinovú, ale stále je dosť hustá na to, aby dokázala čiastočne chrániť pred radiáciou aj pred potenciálne nebezpečnými padajúcimi telesami. Atmosféra zároveň plní tepelnoregulačnú funkciu.
Teploty sa na Marse a na Mesiaci pohybujú v akých hodnotách?
Ako som už povedal, Mesiac síce minimálnu atmosféru má, len je jej regulačný faktor takmer nulový a vďaka tomu ste napríklad na osvetlenej strane vystavený teplote až stopäťdesiat stupňov a na odvrátenej mínus stopäťdesiat stupňov Celzia. Atmosféra Marsu predsa len dokáže regulovať teploty tak, že na povrchu planéty môže byť aj výnimočne príjemných dvadsať stupňov. Samozrejme bez skafandra tam nikto neprežije, čo si budeme hovoriť, ale aj prístroje na podporu života budú fungovať lepšie ako v iných extrémoch. A ďalší obrovský faktor je ten, že na Marse máme vodu a je jej tam celkom dosť. Dnes už vieme, že je aj na Mesiaci v hlbokých kráteroch na póloch. Mars jej má ale výrazne viac. Posledný, takmer až psychologický faktor je ten, že s tým, aké poznanie máme k dispozícii, očakávame, že na Marse kedysi dávno bol život, a my by sme tam jeho stopy veľmi radi našli.
Myslím, že sa budeme všetci veľmi diviť, s čím všetkým v krátkom čase Elon Musk vyrukuje.
Už to, že sme tam našli vodu v nejakom skupenstve, tomu asi dosť napovedá…
Z pohľadu morfológie Marsu a podľa všetkých možných indícií sa ukazuje, že tam naozaj kvapalná voda vo veľkom množstve bola as ňou aj možné podmienky vhodné na život, preto očakávame, že by tam život mohol byť. Zrátané podčiarknuté, čo sa atraktivity Marsu ako cieľa týka, ide o kombináciu podmienok, aké tam panujú, a túžby, prečo tam vôbec letieť. To z Marsu robí ideálneho av súčasnej dobe hlavne jediného reálneho kandidáta.
O lete na Mars sa hovorí už dlho, teraz to skoro vyzerá aj z laického pohľadu, že by zámer čoskoro mohol nadobudnúť aj nejakých konkrétnejších obrysov. Keď si vezmeme technológie, ktoré teraz máme dostupné, napokon dnešné lacné chytré telefóny sú technologicky o poznanie pokročilejšie ako celé Apollo, ktoré donieslo človeka na Mesiac, išlo by na Mars odletieť rovno?
Budem vo svojej odpovedi veľmi odvážny. Verím tomu, že keby ľudstvo teraz povedalo, že jeho cieľom je dostať sa na Mars čo najskôr, tak som presvedčený, že tam do piatich rokov sme. Aktuálne nemáme raketu, ktorá by zrazu na Mars vyslala ako ľudskú posádku, tak zásoby a systémy podpory života. Dokážeme ale postaviť dosť rýchlo raketu, ktorá tam zvládne dopraviť niekoľkotonový náklad. Môžeme poslať niekoľko lodí len s nákladom a človek by bol iba finálny krok. Keď už tam bude mať prostriedky na vytvorenie vhodných podmienok, teda keď už na Marse budeme mať moduly, jeden na jedlo, druhý na výrobu kyslíka a tak ďalej, a tie len bude stačiť dať dohromady, nebavíme sa o tak veľkom sci-fi. Je to odvážne tvrdenie, ale zároveň keby sme naozaj všetci vynaložili všetko úsilie, tak by sme sa tam skutočne boli schopní o pár rokov dostať.
